Zvyky v Blažovskej Doline


Hoci osada Blažovská Dolina patrila administratívne k obci Blažov, život v tejto osade sa odlišoval od života ľudí v obci. Bolo to hlavne preto, že obyvatelia tejto osady boli prevážne rímskokatolického vyznania a nehovorili rusínskym jazykom.

Vďaka rozprávaniu pani Anny Bilekovej a záznamom národopisca Jána Lazoríka z Krivian sa nám zachoval popis ľudových zvykov, ktoré mládež z Doliny vykonávala prelome rokov.

Tradičný cyklus zvykov začínal na konci roka, keď už boli porobené všetky práce na poliach, takzvaným derešovýn dňom.

V 19. storočí bol tento deň ustanovený na sviatok na sv. Michala. Začiatkom 20. storočia bol derešový deň presunutý na posledný predadventný deň a po 2. svetovej vojne na niektorý deň medzi vianocami a Novým rokom.

Prečo derešový deň? Bol to totiž deň, keď si mládež volila svoje predstavenstvo na ďalši rok, a každý kto bol zvolený, musel byť potvrdený vo svojej funkcii tromi údermi remeňa na po zadku na dereši. Derešom bola lavica položená do stredu kúdeľnej izby, kde sa mládež zišla.

Ceremónia volieb mala vždy svoj presný scenár, aj keď s určitými improvizáciami. Bolo to vlastne improvizované dedinské divadelné predstavenie.

Hlavnými volenými funkciami boli: rychtár - starší parobok a rychtárka - staršia dievka, mladší parobok a mladšia dievka, sudca a pani sudcova, farár, bubeník, poľovník, dvaja žandári. Ďalšie funkcie sa vymýšľali podľa doby, ktorá v tom čase práve bola ai podľa počtu mládeže v osade. Boli to: mäsiar, krčmár, kominár, psovod, ba niektorí boli zvolení i za psov a nakoniec pribudla aj telefonistka. Skoro každý zo slobodných mladých ľudí v osade bol zvolený do nejakej funkcie.

V noci po derešovom dni mala mládež povolené ukradnúť akúkoľvek nestráženú hydinu v osade. V skutočnosti už dopredu bolo dohodnuté, čo obyvatelia osady nechajú mládeži, aby to mohla "ukradnúť". Následné vyšetrovanie krádeží na druhý deň bolo tiež iba formou zábavy.

Na Silvestra všetci mládenci chodili v sprievode po osade od domu k domu. Na čele sprievodu kráčal poľovník (jáger) s jedličkou v rukách. Zastavili sa pri každom dome,kde richtár vinšoval domácim, aby sa im darilo v novom roku. Za vinšovačku dostávali koledníci údeniny, pálenku, koláče, vajcia i peniaze.Všetky potraviny uložili u rychtára a za peniaze nakúpili pálenku.

Večer na Nový rok prešiel osadou zase dievčenský sprievod. Na čele šli rychtárka s veľkým obdlžníovým kysnutým koláčom a podrychtárka s jedličkou, na ktorej bol nasadený okrúhly koláč. Na každom koláči bolo zapálených päť sviečok. Za nimi šli dievky spievajúce koledy so sviečkami v rukách. Za nimi šli mládenci, ale tí nespievali. Sprievod skončil pre kúdeľnou izbou, kde už bola pripravená hostina z nazbieraných potravín i z "ukradnutej" hydiny. Tam potom novoročné oslavy pokračovali tanečnou zábavou až do rána.