Janko Bajus/ John Bayus


Biedne životné podmienky počas 1. svetovej vojny donútili mnoho Slovanov, ktorí trpeli pod jarmom Rakúsko – Uhorska, uvažovať o emigrácii do Ameriky. Pre mnohých sa to zdalo byť najlepším riešením. Ale nikto nemal zaručené šťastie ani tam. Španielska chrípka ukončila príliš skoro život nášho starého otca krátko po príchode do jeho nového domova. Bol pochovaný v Sharpsburgu, Pensylvánii, v jednom starom kúte cintorína.
Naša stará mama stála pred rozhodnutím. Ostať v Amerike s dvoma malými synmi, jeden sa narodil tam, a preto mal aj americké občianstvo, alebo sa vrátiť do relatívne lepších podmienok domoviny, kde mohla očakávať pomoc od rodiny. Jej rozhodnutie bolo jednoduché. Vrátila sa do Blažova. Jej vzťah k Amerika sa tým však neskončil. Neskôr Amerika ešte raz vstúpila do jej života.
Americký zákon totiž bol taký, že jej mladší syn sa musel vrátiť do Ameriky do jeho 18. narodenín, ak si chcel zachovať americké občianstvo. Pred rodinou stálo nové ťažké rozhodnutie. Poslať najmladšieho syna do Ameriky, alebo ho nechať neistej budúcnosti. To, že vtedajšie Československo bolo v tom čase ohrozované zo západu fašistickým Nemeckom a z východu komunistami rozhodlo. Mladý John sa odsťahoval do Ameriky. Do Ameriky odplával z Brém 1. septembra 1938 na lodi Berlin.
John už nikdy viac nevidel svojho staršieho brata a stratil všetkých svojich priateľov z detstva, keď sa vrátil do svojho „domova“. John nikdy netúžil žiť stále ďaleko od svojej rodiny a ťažko pracoval na farme v Burtone v Ohiu, so zámerom raz sa vrátiť k rodine. Ťažko sa mu hovorilo po anglicky, ale nakoniec sa naučil toľko, koľko potreboval. Keď Spojené štáty vstúpili do 2. svetovej vojny, John musel nastúpiť vojeskú službu. Ťažko znášal to, že neovládal dobre angličtinu, keď pridelený k 1. obrnenej divízii, ktorá bola vyslaná do Afriky a neskôr do Talianska. Mnohí Američania mu dávali pocítiť, že je cudzinec. Tu sa uplatnila jeho schopnosť improvizovať vo viacerých jazykoch, čo využila aj tajná služba. Dostal prezývku „DP John“, ktorá mu ostala aj po vojne. John mal niekoľkých priateľov, ktorí s nim zaobchádzali veľmi dobre. Jedným z nich bol aj „južný“ major, ale pri svojich spomienkach na tie časy často hovoril, že nevidel veľké rozdiely medzi priemernými Nemcami a ich americkými proťajškami. Naozaj povedal, že niekedy sa cítil, akoby maj viac spoločného s Nemcami ako s Američanmi. Väčšina Nemcov sa tiež snažila prežiť vojnu a vrátiť sa domov.
Neskôr, keď sa vojna skončila, John sa oženil s Pearl a mal s ňou šesť detí. Zomrel 7. januára 1992. Pri našom poslednom stretnutí hovoril so mnou slovensky, hoci počas svojho života to stále odmietal. Prial by som si, aby mal trpezlivosť a učil ma po slovensky, ale nikdy nebol na to pripravený.
Jan Bayus, USA