Kraynak

Pamela Kraynak je potomkom Michala Krajňaka a Anny Haladejovej, narodených v Blažove.

Žije vo Vermonte v USA a v septembri 2017 navšívila Slovensko a aj Blažov.

Zo svojimi zážitkami z jej cesty sa podelila v tomto príspevku.

 

Moja návšteva Blažova


Počas mojej dovolenky v marci 2017 som si robila nejaký prieskum okolo rodiny môjho otca, ktorá prišla do USA zo Slovenska. Na Ancestry.com som nenašla skoro nič, pretože sme toho naozaj veľa nevedeli. Otec môjho otca a matka boli tak ako mnoho iných imigrantov, ktorí prišli do USA začiatkom 20. storočia. Ich situácia sa však veľmi nezlepšila. Boli veľmi chudobní a po príchode do Spojených štátov pokračovalo ich trápenie po celý život. Chceli sa pripojiť k miliónom imigrantov z celého sveta a stať sa Američanmi. Neudržiavali veľmi blízke vzťahy so súrodencami, ktorí emigrovali do iných miest v USA. Ich deti často nepoznali svojich starých rodičov, len niektorí si pamätali ich mená, ako to bolo aj prípade môjho otca. Aj to málo informácií sa stratilo. Žiadne rodinné príbehy. žiadne listy, žiaden majetok..Niektorí, tak ako moja stará matka, nevedeli ani čítať a písať, a tak nemohli dostať americké občianstvo. Bolo niekoľko fotografií, ale často zničených.

Našťastie si môj otec pamätal meno obce, kde žili jeho rodičia. Skúšal navštíviť obec dávno predtým než Slovensko získalo nezávislosť a povedal, že obec zmizla aj s kostolom a nevedel nájsť žiadne záznamy. V tom marci 2017 so sa rozhodla nájsť aspoň niečo o obci Blažov, keď už nič o rodine. Na moje prekvapenie som našla zlatú baňu. Webovú stránku s obrázkami, s textom v angličtine a s kompletnými rodokmeňmi! Hľadala som a našla som svojich predkov až do roku 1700!

Okamžite som začala plánovať cestu na Slovensko. Napísala som Dušanovi Bajusovi, administrátorovi WEB stránky o Blažove, a požiadala som ho o informácie ako je možné navštíviť Blažov a moju rodinu. Odpísal mi hneď a povedal, že sme dokonca príbuzní. Poslal mi aj kontakt na moju sesternicu v Prahe. Bola to moja prvá zastávka na mojej ceste a ona mi veľkoryso ukazovala Prahu tri dni!

Cítiť, že nevieš nič o svojej rodine, nepoznáš nikoho okrem tiet , strýkov a starých rodičov, odkiaľ pochádzali, aký bol ich život a konečne stretnúť niekoho, kto ti porozpráva rodinné príbehy, tak to je ohromujúce a úžasné. Pán a pani Uhľárovi, vzdialená rodina, mňa a moju priateľku láskavo pohostili u nich doma a poskytli mi niečo viac z rodinnej histórie a chutné jedlo. Ich dcéra a vnuk nás srdečne privítali a Erik nám ukázal videá z jeho vystúpení v ľudovom tanci a speve.

Pán Uhľár ma vzal do Blažova. Keď sme prichádzali ku kaplnke, tak moje city absorbovali všetko. To je miesto, kde moji starí rodičia vyrastali. Rieka, hory, polia, rastliny, vône, zvuky. Snažila som sa predstaviť si moju starú mamu Annu Haladejovú ako mladé dievča kráčajúce hore a dole kopcami. Snažila som sa predstaviť si môjho starého otca Michala Krajňáka, kde mohol byť jeho dom, keď bol ešte chlapcom, možno blízko rieky. To miesto je nádherné, Nie veľmi odlišné od toho, kde žijem vo Vermonte.

Keď mi Dušan Bajus rozprával históriu obce, tak mi to prekladal tlmočník. Chcela som, aby každá táto drahocenná minúta trvala dlhšie. Cútila som sa veľmi privilegovaná, že môžem byť tam a byť prijatá s takou láskavosťou. V skutočnosti teraz ani neviem prečo so mnou tak pohlo pripojenie sa k stratenej dedine, stratenej rodinnej histórii, k stratenej rodine. Hoci som hrdá na to, že si vážim ľudí z celého sveta, možno práve táto skúsenosť zapadá do našich starých kmeňových pocitov a vytvára v nás pocit, že k sebe patríme.

Objav blažovských vrchov, stretnutie s pánmi v loveckej chate (ďakujem za krásnu pieseň) a stretnutie s Krajňakovcami v Žakovciach mi priniesli zážitky, ktoré si budem pamätať celý život.

Chcem poďakovať každému, kto sa snaží zachovať pamiatku na Blažov a jeho pôvodných obyvateľov. Predstavujem si, že bude ešte veľa ľudí na svete, ktorí tiež nájdu WEB stránku a uvedomia si, že sa môžu vrátiť do vlasti svojej rodiny. Ďakujem všetkým za preukázanú veľkorysosť a teším sa, že ostaneme v kontakte aj v nasledujúcich rokoch.

Pamela Kraynaková, 2017

(preložil db)