Rodiny z Blažova


Pôvod obyvateľov Blažova


O pôvodných obyvateľoch, ktorí založili obec v roku 1317, nevieme nič. Môžeme len predpokladať, že to boli členovia rodiny Berzeviczy a členovia rodín spriaznených s touto rodinou. Pravdepodobne sa tieto rodiny postupom času z Blažova celkom odsťahovali.

Neskorších obyvateľov obce Blažov a jej osád, podľa ich pôvodu, môžeme rozdeliť do troch základných skupin:

1. Obyvatelia rusínskeho pôvodu, ktorí prišli na toto územie pravdepodobne z druhej strany Karpát, z územia terajšieho Poľska, a ktorí sa tu usadili okolo polovice 15. storočia. Títo obyvatelia tvorili najväčšiu časť obyvateľov obce. Podľa počtu príslušníkov jednotlivých rodín môžeme k zakladajúcim rodinám priradiť rodiny : Pjatak, Parimucha, Sekerák, Bajus, Blaško, Habas, Orjabinec, Krahulec, Hromjak, Uhľár.

2. Služobníctvo rodiny Berzeviczy a remeselníci pracujúci pre túto rodinu a neskôr aj pre rodinu Mengersen a Mesko- Zichy. Títo obyvatelia prichádzali z rôznych oblastí Slovenska a z poľskej časti Spiša. Boli väčšinou rímsko-katolického vyznania a usadili sa v osade Blažovská Dolina. Obyvatelia osady sa často menili, ale niektorí sa tu usadili natrvalo. Ako napríklad rodiny Kopnicka, Garančovska, Billekova, Šurgalova, Bednarova.

3. Odborníci na na spracovanie železa a pálenie dreveného uhlia, ktorí sa tu prisťahovaci v čase, keď bol postavený hámor. Títo ľudia prišli okolo polovice 18. storočia z oblasti Slovenského rudohoria, najmä z obce Štós a okolia. Boli nemeckého pôvodu a evanjelického vyznania. Usadili sa hlavne v osade Ždiar. Tu boli nemecké priezviská: Gnott, Pek, Zoller, Zonger.

K týmto trom skupinám treba ešte pripočítať židovskú komunitu, ktorá sa zaoberala obchodom a prevádzkou krčiem, kantorov - učiteľov a správcov majerov, tzv. allodiatorov, ktorí sa tu prisťahovali z rôznych oblasti vtedajšej rakúsko - uhorskej monarchie. V Blažovskej Doline, Neďaleko kaštieľa žila aj malá komunita Rómov.


Vývoj priezvísk


Kým priezviská obyvateľov z druhej a tretej skupiny sa prakticky nemenili (menila sa iba forma ich zápisu), priezviska veľkej časti obyvateľov z prvej skupiny sa ustálili až v druhej polovici 19. storočia. Počet členov zakladajúcich rodín sa za nejakých 300 rokov značne rozrástol, a tak ľudia pridávali k priezviskám prídomky. Nakoniec neskoršie generácie adoptovali prídomok ako ich skutočné priezvisko. Často sa stalo, že pôvodné priezvisko zaniklo a ostali len prídomky, ktoré nasledujúce generácie používajú ako priezvisko dodnes. Je to napríklad priezvisko Havriľák (tiež ako Havrilovič), ktorého jednotlivé vetvy rodiny mali prídomky: Havriľák - Varšov, Havriľák - Bilobajus (alebo skrátene Bajus), Havriľák - Baran. Po roku 1850 sa v zápisoch už vyskytujú iba priezviská Varšo, Bajus a Baran. Rodina Baran sa ešte rozdelila na vetvy Baran a Baran - Daňkov (neskôr už iba Daňko). Pôvodné priezvisko týchto rodín - Havriľák - zaniklo. Prídomky si ľudia vymýšľali rôzne. Bolo to podľa vzhľadu: Havriľák - Bilobajus (Bajus s bielou bradou), Franko - Kuľavý (Franko chromý)... , podľa zamestnania Bajus - Kravec (Bajus krajčír), Pjatak - Biroš (Pjatak sluha). Často sa používalo ako prídomok meno otca: Havriľák - Varšov, Parimucha - Petriv (dnes Petrus), Pjatak - Ondričkiv, Habas - Koliv.. alebo priezvisko matky : Pjatak - Haladej, Parimucha - Géci, Pjatak - Brilla. Niekdy sa ako prídomok použila poloha domu: Hromjak z bereha (Hromjak z kopca), Čáky - od mosta, alebo podľa miesta narodenia Hanigovský, Štelbasky, Repaský, Oľšavský, Jakubianec.. U týchto ich pôvodné priezvisko často ani nepoznáme.

K veľkýmm zmenám priezvísk došlo u emigrantov a ich potomkov v USA. Bolo to z dôvodu zachovania výslovnosti, ale aj pre ťažkú výslovnosť pôvodného priezviska v angličtine. Priezvisko Bajus sa zmenilo iba na Bayus, Ďurica na Duricy, Gradzilla na Gridzella, ale Orjabinec sa zmenil na Robin, Haladej na Holliday, Matalik na Matalix, Kmec na Metz ...


Poznámky k rodokmeňom


Mal som problém, ako zapisovať priezviská obyvateľov Blažova do geneologickej databázy, pretože medzi rokmi 1800 - 1900 bola matrika písaná štyrmi rôznymi spôsobmi. Do roku 1820 bola používaná cyrilika, neskoršie zápisy sú latinsky, zápisy okolo roku 1850 sú v azbuke a v druhej polovici 19. storočia bola matrika písaná po maďarsky. Písanie priezvísk, tak aké sú ich formy v súčasnom slovenskom jazyku, sa mi tiež nezdalo najvhodnejšie, keďže potomkovia blažovčanov na druhej strane Atlantického oceána majú stále problémy so slovenskou diakritikou.

Nakoniec som sa rozhodol pre zápis priezvísk prevažne v maďarskom jazyku, pretože tento jazyk bol v matrike v rokoch 1800 - 1900 najdlhšie používaný a celkom dobre zohľadňuje mäkké spoluhlásky bez použitia mäkčeňov.

Všetky formy zápisu priezvisk sú uvedené v tabuľke "Formy priezvísk" Okrem zápisu priezvísk pred rokom 1820, pretože taká klávesnica k dispozícii nie je. V tomto prípade som použil modernú ruskú cyriliku, ktorá sa pôvodnému písmu najviac približuje.

Dušan Bajus

Písmo používané do roku 1820