Rodina Berzeviczy a Blažov

Prvým členom rodiny Berzeviczy, ktorý sa usadil na Slovensku, bol gróf Rutker z Tirolska, ktorý slúžil uhorskému kráľovi Ondrejovi II. a jeho manželka bola dvornou dámou kráľovej manželky Gertrúdy. Rutker dostal za svoje zásluhy pozemky v okolí obce Kamenica v Šariši a v okolí Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami.  Potvrdzuje to donácia kráľa Ondreja II. z roku 1209.

Jeho synovia Rikolf a Polan vymenili v roku 1274 niektoré svoje pozemky na Spiši za pozemky v oblasti hornej Torysy, ktoré vlastnili synovia saského grófa Detrika. Po tom, čo si rodina vybrala za svoje hlavné sídlo obec Brezovicu, príslušníci rodu si začali k menu pridávať prídomok „de Berzeviczy“ – z Brezovice. Pod týmto menom je rodina známa dodnes. Jej príslušníci boli významnými vojakmi, ekonómami a politikmi Rakúsko-Uhorskej monarchie.
Dedinu Blažov založil Blažej Berzeviczy v roku 1317 na území, ktoré vtedy vlastnili synovia Rikolfa, Michal, Rikolf, Ján a Henrik. Neskoršími známymi majiteľmi obce Blažov boli: Stanislav (1480), František (1513), Frederik (1585), Ladislav (1656), Baltazár a Žigmund  (1668), Albert (1818), Rikolf (1880).


Juraj Berzeviczy

Medzi významných  členov rodu, ktorí mali nejaký vzťah v obci Blažov, patrili aj významný ekonóm Rakúska-Uhorska Juraj Berzeviczy (1763 -1822) a jeho syn  Otto Gabriel (1811 -1848), ktorý bol talentovaným hercom a vojakom. Otto sa narodil v Blažove, vyštudoval právo vo Viedni, pracoval na súde šarišskej župy a  neskôr pôsobil ako herec  v Budapešti. V roku 1948 bol vojakom a pri potlačovaní vzbury pri rumunskom meste Kluž bol ťažko ranený. Zomrel v auguste toho istého roku v Blažove.
Členovia rodiny Berzeviczy založili obec Blažov a postarali sa aj o jej neskorší rozvoj. V Doline vybudovali pílu na spracovanie dreva  a tiež hámor na spracovanie železnej rudy.  Hoci  boli rímsko -  katolického a evanjelického vyznania, významne podporovali aj život grécko - katolickej cirkvi  v obci.  Niektoré pozemky v okolí Blažova rodina vlastnila až do roku 1945.