Rodina Mankovič

Rodina Mankovičovcov bola chudobná rodina, ale z dlhou kňazskou tradíciou, kde funkcia  grécko-katolického  kňaza sa dedila z otca na syna. Prvým písomne doloženým členom tejto rodiny  je Tomáš Manykovics, ktorý sa narodil okolo roku 1650 a bol kňazom v Blažove.  Jeho vnuk Juraj sa stal biskupom v Mukačeve.

Juraj Mankovič

Narodil  sa v rodine Jána Mankoviča v roku 1705 Po ukončení štúdia na gymnáziu v Levoči pokračoval v teologickom štúdiu v kňazskom seminári  Adalbertinum  v Trnave. Tento seminár bol štedro podporovaný zo strany cirkvi, a tak umožňoval  študovať aj mladíkom z chudobných rodín. Juraj tu bol  vysvätený za kňaza v roku 1729. Neskôr sa stal aj členom mníšskeho rádu Svätého Vasiľa Veľkého (OSBM – Ordo Sancti Basili Magni).
Po ukončení štúdia odišiel do Mukačeva, kde pôsobil ako sekretár biskupa Mukačevskej eparchie Šimona Oľšavského. Po smrti biskupa Oľšavského v roku 1738 bol Juraj vymenovaný na jeho miesto a prijal meno Georgius Gregorius Blažovský (Heorhij Havrilij Blažovsky). Meno Blažovský si dal podľa rodnej obce, podľa vzoru svojho predchodcu.
Podľa histórie je známy ako kritický biskup, ktorý kritizoval luxusný život duchovenstva a jeho nezáujem o chudobných veriacich. Vo funkcii biskupa Mukačevskej eparchie však pôsobil iba krátko, iba do roku 1742.   V decembri 1742 sa uchýlil pred epidémiou moru do kláštora v Malom Bereznom,  avšak tu ochorel a zomrel. Je pochovaný v Mukačeve.


Michal Mankovič

Bol synovcom biskupa Blažovského. Narodil sa v rodine kňaza Michala Mankoviča a jeho manželky Anastázie Hodobay v roku 1785. Základy vzdelania dostal doma, neskôr v štúdiu pokračoval v Sabinove a základné vzdelanie dokončil v Levoči.
V roku 1800 ho poslali do Užhorodu, aby tu štúdiom na cirkevnom seminári pokračoval v kňazskej tradícii rodiny.

Učenie za kňaza Michala nebavilo. Viac sa venoval svojmu koníčku, ktorým bolo kreslenie a maľovanie. Po dvoch rokoch štúdia so slabými výsledkami ho Mukačevská eparchia, na príhovor biskupa Bačinského, vyslala na štúdium  maliarstva na Viedenskú Akadémiu a priznala mu aj malé štipendium.
Michal mal  šťastie, že vo Viedni žil jeho strýko, ktorý ho podporoval v štúdiu a aj finančne mu pomáhal. Avšak po dvoch rokoch sa Michalov strýko oženil a odsťahoval do Rijeky. Mladý Michal ostal bez dozoru a čoraz viac sa venoval radostiam veľkomesta ako štúdiu. Nakoniec sa rozhodol opustiť Viedeň a skúsiť šťastie vo svete.


Precestoval asi všetky veľké mestá vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchie. Dlhšie sa zdržal v Krakove, potom odišiel do Ľvova, kde žil asi tri roky.

Tu sa rozhodol, že precestuje Rusko. Bolo to však v čase Napoleonovej výpravy do Ruska, a tak Michal bol v Kyjeve zadržaný ako špión. Po niekoľkých mesiacoch vo väzení bol Michal súdom uznaný za nevinného, ale musel opustiť Rusko. Vrátil sa do Ľvova, ale svoje rozhodnutie precestovať Rusko nezmenil. Prezlečený za mnícha sa napokon dostal až do Moskvy.

Bieda a utrpenie ruských ľudí , ktoré videl na svoje ceste, ho poznačilo na celý jeho zvyšok života.
V čase Napoleonovej porážky bol už Michal opäť vo Viedni. Jeho život teraz bol veľmi biedny. Prostredníctvom svojich príbuzných prosil predstaviteľov Mukačevskej eparchie, aby sa mohol vrátiť do ich služieb. Nakoniec mu to bolo umožnené v roku 1813, ale jeho život sa tým nezlepšil.


Zmena nastala až potom, keď sa oženil s peknou, mladou vdovou po kňazovi  zo Zemplínskeho Hradišťa, s Máriou Danilovičovou, rodenou Bačinskou. Hoci biskup Bačinský už nežil, jeho rozvetvená rodina mala stále veľký vplyv na cirkevný život Mukačevskej eparchie. Michal bol menovaný za maliara Mukačevskej eparchie. Odvtedy Michal dostával veľké zákazky na cirkevné maľby a dostal za to dobre zaplatené.
Posledné roky svojho života prežil Michal v Slovinkách, ale pred smrťou, už vážne chorý, sa vrátil do Užhorodu, kde v roku 1853 zomrel.
Michal Mankovič patril spolu s Jozefom Zmij-Miklošíkom k najvýznamnejším maliarom cirkevných obrazov pre Grécko-katolickú cirkev. Hovorí sa, že v každom kostole Mukačevskej eparchie bol aspoň jeden obraz od Michala Mankoviča. Bol tiež jedným z mála cirkevných maliarov, ktorí sa vo svojej tvorbe zaoberali aj svetskou tematikou. Michal na svojich obrazoch zobrazoval hlavne výjavy z gréckej mytológie.

Zdroj:  Dr. Beszkid Miklós,: Mihály Mankovics,Budapest, 1914
Alexy Janko : Osudy slovenských výtvarníkov, Bratislava, 1948